Za siedmimi horami, za siedmimi dolami a siedmimi hraničnými priechodmi, v krajine, kde sa slzy sypú a smútok leje, kde sotva kvety zapučia, už aj odkvitnú, v kraji tom, kde už takmer nik neostal, stojí jeden malý, ošumelý a sotva funkčný hotelík, v ktorom matka s dcérou a jedným zamestnancom vykonávajú poctivé hoteliérske remeslo. 

Aké následky môže mať, keď sa po dlhých rokoch rozhodneme vrátiť? A ktovie, či má vôbec zmysel odísť, či je tráva niekde skutočne zelenšia, alebo ešte suchšia a spálenejšia než tu. Smutná správa zo smutnej krajiny je hyberbolickou odpoveďou nielen na túto otázku, no aj úvahou nad tým, aké sú motivácie odchodu. Ten totiž nemusí byť len fyzický. Nejasná komunikácia dokáže viesť k fatálnym záverom. Hra inšpirovaná Camusom, ktorý sa zasa inšpiroval novinovou správou a svojimi cestami naprieč Európou. 

Inscenácia o hľadaní, nádeji, zmysle a neexistujúcom bohu. Tak trochu Beckett, tak trochu Burton či Kafka, no rozhodne život sám vo svojej najväčšej existenciálnej kríze a bahne, do ktorého sa prepadáme. Možno sa v pôvabne nepeknom ubytuje aj sám Godot. Alebo radšej ani nepríde? Počkajme. Uvidíme. Majme nádej. 

Text: Jana Wernerová, Tereza Trusinová
Koncept: Jana Wernerová, Peter Kočiš
Réžia: Jana Wernerová 
Dramaturgia: Mário Drgoňa
Scénografia, kostýmy: Daša Krištofovičová 
Hudba: Miro Tóth
Svetlo: Martin Sovič 
Zvuk: Palko Matia 
Produkcia: Peter Kočiš, Jana Wernerová 

Matka: Jana Wernerová 
Dievča: Alexandra Sokolová, Anna Suráková 
Cudzinec: Jakub Muranský
Zamestnanec: Peter Kočiš 

ĎAKUJEME: Michal Machciník, Zuzana Eliášová a Pavel Bakajsa a všetkým tým, ktorí sa podieľali na výrobe scény.

Trvanie: 75 minút bez prestávky.

Vznik predstavenia z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia, Mesto Košice a Creative Industry Košice.